Úvod Galéria Fotka 

Neplatičom pomáha štát aj banky

Ľudia, ktorí prídu o prácu a nevládzu splácať úver, môžu štát požiadať o pomoc. Podmienok, ktoré však musia splniť, je primnoho a sú pomerne náročné.

Ľuďom, ktorí nevládzu splácať hypotéku, pretože prišli o prácu, už viac ako rok ponúka pomoc štát. Prostredníctvom Slovenskej konsolidačnej za nich môže platiť až počas jedného roka 70 percent ich mesačnej splátky. Dlžníci však zatiaľ o tento druh pomoci nemajú záujem.

"Záujem o štátnu pomoc v Prvej stavebnej sporiteľni prejavil jeden klient. Predložil žiadosť aj s podkladmi. V nich sa nachádzal nedostatok, ktorý sa mu nepodarilo odstrániť. Jeho žiadosť banka nemohla postúpiť na spracovanie," vraví vedúci odboru správy rizikových úverov Prvej stavebnej sporiteľne Peter Pribula. Rovnaká je situácia aj v ostatných bankách. Potvrdzuje to aj Slovenská konsolidačná. "Slovenskú konsolidačnú zatiaľ nikto nepožiadal o poskytnutie štátnej pomoci," tvrdí jej hovorca Anton Bódis.

Jednou z príčin, prečo nie je o štátnu pomoc záujem, môžu byť prísne podmienky, ktoré vláda stanovila. Žiadateľ musel napríklad prísť o prácu v dôsledku hospodárskej krízy. Dlžníci majú problém aj s tým, že štát od nich požaduje, že za posledných šesť mesiacov museli načas zaplatiť všetky splátky. Podľa bánk ľudí odrádza aj to, že štátna pomoc nie je zadarmo. Slovenská konsolidačná síce za dlžníka uhrádza maximálne jeden rok 70 percent mesačnej splátky, potom jej však musí tieto peniaze vrátiť aj s úrokmi. Čím dlhšie ich bude splácať, tým vyšší ročný úrok zaplatí.

Ešte predtým, ako záujemca dostane peniaze na splátku úveru od štátu, musí mu pomôcť aj samotná banka znížením splátky. Banka úver len reštrukturalizuje. Buď banka klientovi na čas zníži mesačné splátky, pričom zvyšnú sumu rozráta do ostatných splátok, alebo mu predĺži splatnosť úveru. V oboch prípadoch mu síce klesnú mesačné náklady na úver, no v konečnom dôsledku sa jeho úver vďaka úrokom predraží.

O koľko musí klesnúť výška splátky, aby dlžníkovi mohol pomôcť štát, nie je nikde určené. "V podmienkach žiadosti o úver sa uvádza iba to, že reštrukturalizované splátky musia byť nižšie, ako splátky úveru dohodnuté v zmluve o úvere na bývanie. Aké sú konkrétne podmienky reštrukturalizácie úverov, je v kompetencii bánk," vraví Bódis. Banky tvrdia, že ľudia pred ďalším úverom od štátu uprednostňujú pomoc od samotnej banky.Tie klientom, ktorí sa dostanú do problémov, väčšinou ponúkajú odklad až o šesť mesiacov. Tento čas má dlžník na to, aby si dokázal nájsť nové zamestnanie a začať úver splácať. V prípade, že sa niekto dostane do dlhodobých problémov, môže požiadať o predĺženie splatnosti úveru. Banky umožňujú štandardne splácať hypotéku maximálne 30 rokov a až na tento čas dokážu splácanie úveru natiahnuť. Zároveň je predĺženie splatnosti obmedzené aj vekom dlžníka. Banky požadujú, aby klienti úver splatili skôr, ako pôjdu na dôchodok. Splácať 30 rokov dovolia len mladším.

Ľuďom, ktorí si vzali úver tento rok alebo vlani, štát nepomáha. Namiesto toho môžu využiť poistenie úveru. To začali banky intenzívne ponúkať vlani po vypuknutí finančnej krízy. Ľudí, ktorí splácajú úver, toto poistenie chráni pred stratou zamestnania, práce neschopnosťou, invaliditou či smrťou. Čím viac rizík si chce dlžník poistiť, tým viac sa zvýši jeho mesačná splátka hypotéky.

Okrem bánk ponúka pomoc aj Štátny fond rozvoja bývania. Ľudia, ktorí si z neho vzali peniaze na financovanie bývania a stratia prácu alebo sú dlhodobo chorí, môžu požiadať o odklad maximálne šiestich splátok. Potrebujú však potvrdenie o strate zamestnania alebo o práce neschopnosti. Vynechané splátky sa potom rozrátajú do ďalších splátok, keďže zákon neumožňuje predĺžiť dĺžku splácania úveru zo štátneho fondu.

Pravda | 16.augusta 2010