Škola? Pri hľadaná práce už nestačí
Mladí ľudia si vyberajú vysokú
školu, na ktorú chcú ísť študovať, podľa toho, či ich štúdium baví alebo majú
ambície vo vybranej oblasti pracovať. Iní zasa idú na školu a je im jedno,
na akú, len aby mali diplom. Dnes už len vyštudovať školu nestačí. Pracovný trh
sa mení, ktovie, či s vašou vysokou školou budete mať aj kde pracovať. Raz
treba stavbárov, o pár rokov zasa nie. Ekonómov a právnikov tiež
školy chrlia bez ohľadu na to, či budúci ekonómovia a právnici nájdu zodpovedajúce
uplatnenie. A ešte k tomu hospodárska kríza ďalej zamiešala karty.
„Štatistické
ukazovatele o nezamestnanosti absolventov vysokých škôl ukazujú, že sa
v posledných rokoch podiel absolventov na celkovej nezamestnanosti
pohybuje okolo šiestich percent,“ hovorí Monika Martinková, divízna riaditeľka
pre produkty a marketing agentúry personálnej agentúry Trenkwalder. „K
januáru 2007 pritom počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí tvorí len 8,5 percenta
zo všetkých nezamestnaných absolventov. Hospodárska kríza zvýšila aj problémy
s uplatnením vysokoškolákov. Dnes počet nezamestnaných absolventov stúpol
už nad 10 percent.
O koho je záujem?
Možno by sa mali študenti ešte
pred výberom školy viac zaujímať o to, o koho majú zamestnávatelia
záujem a čo dnes od budúcich zamestnancov požadujú. Pretože nároky stále
rastú. „Pri výbere vysokej školy, prípadne odboru by sa mali stredoškoláci
orientovať predovšetkým podľa záujmu zamestnávateľov o absolventov
vysokých škôl,“ zdôrazňuje Monika Martinková.
Dlhodobo si analýzu
robí pracovný portál www.profesia.sk .
„Ukazuje sa , že medzi absolventmi rôznych odborov sú obrovské rozdiely
v tom, aké majú šance zamestnať sa,“ vysvetľuje Lucia Burianova z Profesia.sk. „Suverénne najžiadanejší sú
absolventi informaticky orientovaných fakúlt. Veľmi dobré postavenie na
trhu práce majú aj absolventi stavebných a ekonomicky orientovaných
fakúlt. Na opačnom konci rebríčka, s nízkym záujmom zamestnávateľov, sú
pedagogické a právnické fakulty. Najmenší záujem je o absolventov
poľnohospodárov.“
V porovnaní
s predchádzajúcim rokom sa potvrdzuje , že absolventi zahraničných
vysokých škôl sú na tom podstatne lepšie z pohľadu záujmu zamestnávateľov
o nich, ako tí, čo majú slovenský diplom. Súkromné školy síce predbehli
verejné, ale len o krôčik. Môže to byť aj preto, že tieto školy poskytujú
vzdelanie najmä v žiadaných odboroch, ako je napríklad manažment.
„Zaujímavý
paradox vyplával na povrch pri porovnaní fakúlt na základe dvoch rozličných
faktorov: po prvé, ak ide o záujem zamestnávateľov o absolventov
školy, po druhé, ak ide o záujem o štúdium na škole (počet
uchádzačov v pomere
k prijatým). Ukázalo sa, že tieto dva faktory sú často v protiklade .
Najvypuklejšie je to v prípade právnických fakúlt. Zamestnávatelia majú
malý záujem o ich absolventov, ale na prijímacích pohovoroch stále vidno
nadmerný záujem uchádzačov o štúdium. Na jedno plánované miesto sa hlási
zhruba päť záujemcov. Podobný trend, hoci v menšom meradle, sa týka aj
zdravotníckych a filozofických fakúlt. Úplne opačne je to pri fakultách
orientovaných na informatiku a stavebníctvo. Napriek dobrému postaveniu
absolventov na trhu práce je o štúdium na týchto fakultách relatívne malý
záujem.
Zmenili sa nároky zamestnávateľov
Požiadavky na absolventov sa
v podstate nezmenili. Keďže ubudlo pracovných ponúk vhodných pre
absolventov, zamestnávatelia striktnejšie vyžadujú spĺňanie zadaných kritérií.
Najčastejšou požiadavkou v prípade absolventov je určite dvojjazyčnosť.
„U nás zamestnávame prevažne
absolventov ekonomických smerov a ľudí s jazykovými znalosťami,“
dopĺňa Pavol Varga,
HR manažér firmy Dell Slovensko. „U absolventov zisťujeme teoretické zázemie
a všeobecný rozhľad. Plusom sú skúsenosti z praxe – tí šikovnejší
pracujú už počas štúdia. Je ťažké plánovať päť rokov dopredu, po ktorých
profiloch bude dopyt, dôležitejšie je pracovať na sebe počas celého štúdia. Od
absolventov teda požadujeme teoretické znalosti, jazyky, všeobecný rozhľad
a praktické skúsenosti. Ostatné ich naučíme. Nijaká škola nedokáže
stopercentne pripraviť na realitu. A čo najviac chýba pri príchode do
praxe a v čom je potrebné ich dovzdelávať? Sú to konkrétne systémy
a procesy, ktorými je naša firma jedinečná – očakávam, že to bude inde
podobné. Mnohým chýba vôľa vyniknúť, teda niečo, čo sa po anglicky nazýva drive. To sa však ťažko dá naučiť.
8.12.2009 | Zdroj: Pravda
|